Vývoj alebo prognóza vývoja politiky samotnej je obrovský problém pre skúsených politológov, a to už nehovorím o mne ako študentovi, ktorý zatiaľ iba spoznáva svet. O svete vysokej politiky som počul už ako malý rozprávať mojich rodičov, no veľký význam som tomu nekládol, môj čas mal prísť neskôr. Doba sa mení, postupne som začal objavovať o čom vlastne politika ako taká vôbec je. Je to jednoduché - o moci.

„Každý, kto má v rukách moc, má sklon ju zneužívať." (Montesquieu).

Jednoduchý a výstižný výrok, ktorý každý rád cituje, no vždy ho používam na niekoho iného.

Jedna otázka no tisíc odpovedí
Aký bude vývoj politických strán? Táto skromná otázka v sebe skrýva mnoho ďalších. Každá doba je iná a s dobou prichádzajú noví ľudia s novými názormi. Od mestských štátov cez kráľovstvá a diktatúry sme sa dopracovali až k demokracii. Demokracia ako zatiaľ „najlepšia" forma vlády prináša so sebou aj úskalia - nielen politické. V spoločnosti panuje mnoho názorov, kde musí byť každý vypočutý, no vždy vyhrá väčšina, ktorá má „pravdu". Je vôbec tento systém spravodlivý? Má opodstatnenie? Pomôžem si výrokom Winstona Churchilla:

„Demokracia nie je dokonalá, ale nič lepšieho sme zatiaľ nevymysleli."

Vývoj sa nedá zastaviť a dokonca ani spomaliť
Nikto tu nebude navždy a dokonca ani politici a ich politické strany. Vznikajú a zanikajú, je to jeden veľký cyklus z ktorého vyberiem jeden prípad z našich nie veľmi dlhých „dejín" politického života. Strana, ktorá bola jedna z najsilnejších a najpopulárnejších v našej krajine, pri je vzniku a na čele ktorej stál v roku 1991 mladý právnik Vladimír Mečiar. Vladimír Mečiar a Hnutie za demokratické Slovensko. V časoch najväčšej slávy tejto veľkej osobnosti našich dejín by si nikto ani len nepomyslel, že nadšenie s ktorým ovládal davy, jedného dňa pominie. Prišli ďalší, niektorí vydržia dlhšie a niektorí kratšie, no všetci jedného dňa zhasnú ako vyhorená sviečka. No povedzme si na rovinu, ideológia zostáva. Možno nie v pôvodnej forme, ale myšlienka prežije. Strany sa vždy budú zaraďovať na osi x a y. Os x smeruje z ľavého politického spektra k pravému a os y od konzervativcov k liberálom. Týmto rozostavením si môžeme byť istí, že pokiaľ tu budeme žiť, sa nezmení.

Budúcnosť sa nedá predpovedať, ale iba predpokladať
Svet speje k novej dobe a novému chápaniu. Spojené štáty americké ako jeden z hlavných lídrov predpovedania trendov už v dnešnej dobe prelomili obrovskú bariéru, ktorú pred 50 rokmi obchádzali z veľkej diaľky. Barack Obama ako prvý afro-americký prezident dosiahol to, čomu sa hovorí veľký liberálny krok. Tento trend sa bude ďalej šíriť po celom svete až nakoniec môžeme dospieť k dobe, keď za hlavu Demokratickej Číny zvolia Európana s arabskými koreňmi. Svet je plný neočakávaných zvratov.

Mám názor, lebo tu žijem a chcem žiť
Slovenská republika stále iba ťažko drží krok s pokrokom a zdráha sa ho ako čert kríža. Trend, ktorý sa dal predpokladať sa pomaly dostáva aj do našich skromných hláv. Občianska uvedomelosť začína postupne stúpať, aj keď nie vždy to musí byť vidieť. Prispieva k tomu televízia, rozhlas a určite v dnešnej dobe aj internet. Tieto moderné média prinášajú správy o dianí na politickom svete nielen z domáceho prostredia, ale aj zo zahraničia priamo k vám do obývačky. Ľudia tak začínajú viac upriamovať svoju pozornosť k politikom „tam hore" lebo vedia, že ak chcú zmenu, musia si vybrať toho, kto ju uskutoční.

Kríza je živná pôda pre extrémizmus
Dnešná doba je kritická, ľudia z chudoby začínajú obviňovať svojich zástupcov v parlamente - poslancov a politické strany. Ľudia začínajú viac veriť nesplniteľným sľubom zaručujúcim blahobyt, koniec biedy, národnú hrdosť. no i také absurdné veci, ktoré hraničia s hlúposťou. Budúcnosť je nevyspytateľná. No ako Adolf Hitler presvedčil ľudí, že im navráti úroveň a postavenie ten istý omyl sa môže stať aj v dnešnej „modernej" a z histórie už poučenej dobe.

„Politik je človek, ktorý sľúbi, že postaví most i tam, kde nie je ani rieka." (N. S. Chruščov)

Volím ľudí, ktorí sú my najbližšie
Kto mi je najbližšie? Mama, otec, sused, kamarát? Aj takto by sa to dalo charakterizovať, no ak to zovšeobecníme, sú to ľudia z mojej „cenovej kategórie". Človeku je neprirodzené, aby ho zastupoval niekto jemu úplne odlišný, bohatého - chudobný, Slováka - Maďar, starého - mladí. No ak by sme z týchto údajov mali vychádzať, tak by sme dospeli k celkom nie jasnému záveru. Starý človek nepôjde voliť ľudí, ktorí presadzujú zákony na úpravu autorských práv na internete, či MP3 prehrávači. Pôjdu voliť politikov, ktorí sú im bližší, či už vekovo alebo názorovo, a ktorí chápu ich problémy s doplácaním na lieky alebo malými dôchodkami. Mladí ľudia chcú menšie tresty za svoje nerozvážne činy a štát , ktorý bude pružne reagovať na moderné technológie. Podnikateľ sa nebude starať do zákonov na ochranu nezamestnaných, ak má prosperujúcu firmu, ktorá zabezpečí ešte aj jeho vnúčatá. No kolobeh života sa ani tu nestráca. Aj ten mladý raz bude chcieť mať dôchodok, aby nemusel žiť na jednom rohlíhu denne a nebude sa starať v tej dobe o problémy mládeže. Ak príde kríza, ktorá zrujnuje podnikateľa, takisto mu bude záležať, či sú vytvorené podmienky na život, na aký nebol dovtedy zvyknutý.

„Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov." (Eleanor Rooseveltová)

Záver tohto článku by som zakončil asi tým istým citátom akým som začal, lebo svet je nevyspytateľný a politika ešte viac. Svet je živý organizmus a ľuďia sú potrební na to, aby fungoval. Politické strany tu sú a vždy budú, je to s nimi ako na hojdačke raz bude hore jedna inokedy druhá.

Politika je hra podľa jasných pravidiel, ktoré sa každý deň menia.

P.S. Toto je essay, ktorú som písal pred rokom na tému: Aký bude vývoj politických strán. Prišlo mi to ako vhodné, pre dnešnú situáciu, uverejniť túto prácu.